Menorca – čo robiť na západnom pobreží

Menorca – čo robiť na západnom pobreží

Pamätáte si na moje ak naspäť do Španielska, tak len na ostrov? Táto myšlienka sa naplnila skôr, ako som čakala. Dokonca aj krajina, ktorá nás lákala, aby sme šli radšej tam, bola po roku znovu tá istá: Grécko. Bolo to ťažké rozhodovanie, keď sme zistili, že finančne by nás to vyšlo takmer rovnako. Po piatich dňoch na španielskom ostrove však nemôžem inak, len súhlasiť s Googlom, ktorý Menorcu opisuje ako „nenápadnú, ale o to zaujímavejšiu“.

1. deň – Najbližšie pláže pri ubytovaní

Oproti minulému roku som na ubytovanie minula podstatne viac – mali sme bazén, dve izby, samostatnú kúpeľňu a všetko to bolo veľmi dobre lokalizované. Čo ale chcem spomenúť, sú dve zátoky v blízkosti týchto Apartamentos.

Prvou z nich je Cala’n Blanes, kde sme prišli s malou dušičkou po tom, čo sme sa dočítali, že je to jedna z najhorších pláží na ostrove. Neviem, či to bolo nízko nastavenou latkou, ale ihneď nás očarili sýte farby mora a keď tie odvážnejšie z nás (áno, ja) plávali ku bójkam, natrafili na schodíky, po ktorých sa človek môže vydriapať a nechať sa uchvátiť nádhernými výhľadmi.

A teraz už brutálna Cala’n Brut, ktorá ma hneď v prvý deň naplnila toľkým adrenalínom, aký som čakala až v závere dovolenky. Je to tu totiž založené najmä na útesíkoch, z ktorých sa skáče do spenenej tyrkysovej vody.

To by bola pekná bodka na čerešni.

2. deň – Ciutadella

Nasledujúci deň sme strávili pokojnejšie a vybrali sme sa do druhého najväčšieho mesta na Menorce. Tam sme zistili pár vecí: ak si chcete dať poriadne jedlo, väčšinou vám ho nepripravia skôr ako o jednej; pečivo v pekárničkách chutí fantasticky; čo sa však nedá povedať o zmrzline, z ktorej si dokonca niekedy musíte vybrať podľa farby, keďže sa pri jednotlivých druhoch nevyskytujú žiadne štítky.

Po sparnom dni v meste sme sa chceli osviežiť v mori, a tak sme sa nechali Google mapami povláčiť dlllhou cestou popri prístave. Nakoniec sme sa po skalách a chodníčkoch dostali k úzučkej zátoke. Ja a kamoška č. 2 sme už v tom čase mali chuť skôr na širokú pláž so sypkým pieskom, kamoške č. 3 sa ale páčilo, ako súkromne to pôsobí. A keď sa spätne pozerám na fotku nižšie, naozaj to malo svoje čaro.

Aby toho chodenia nebolo málo, od tejto maličkej pláže sme si to poobede namierili až k nášmu ubytovaniu v Cala Blanes. Kráčali sme popri (tentokrát vysokých) útesoch, z ktorých vidno jednak do diaľky, jednak do luxusných záhrad miestnych šťastlivcov. Ale sme sa nafrfali na všetky tie vily a snehovo-biele domčeky.

Zvyšné dni sme strávili aktívnejšie – na každý z nich sme si naplánovali výlet autobusom (nezabudite si rezervovať miesto aspoň deň dopredu). Jednosmerná cesta do Ciutadelly, čo je odrazový mostík do nasledovných destinácií, vychádza 1,70€. Z Ciutadelly do vzdialenejších miest vás to vyjde okolo 3,15€.

Keby som mala všetky tie razy obhájiť, tak už som v háji.

3. deň – môj najobľubenejší

Tento deň u nás prebehol formou pokus-omyl. Naším cieľom bola Cala Pilar, lenže keď sme k nej začali kráčať, dokráčali sme akurát tak ku tabuľke s nepotešujúcim údajom o ôsmich kilometroch, ktoré nás ešte čakali. Predebatovali sme to s turisticky pôsobiacou skupinkou, ktorá sa odtiaľ vracala a nakoniec padlo rozhodnutie zostať na bližšej pláži. Našťastie sme boli v nádhernej oblasti Algeriens a čakala na nás Platja d’es Tancat, ktorú som zhodnotila ako najkrajšiu (nie len na Menorce) akú som doteraz videla. To bolo fotiek a radosti z piesku sfarbeného do červena, z tmavých skál a dlhého prístupu do hlbokej vody.

Tak preto môj najobľúbenejší deň – ale nie len preto, ale aj pre Paellu, ktorú som konečne vyskúšala. Večeru v Mr Bep’s určite nevynechajte.

Otvor ústa, zakloň hlavu, akože sa smeješ.

4. deň – Macarella a Macarelleta

Za zmienku stojí už len cesta za týmito miestami, počas ktorej vidíte odľahlejšiu až pustú krajinu – samá zeleň a kde-tu stádo kráv alebo pre Menorcu typický čierny žrebec.

Žiadna pláž na Menorce nie je zadarmo – k Macarelle (tá väčšia) sa kráča 20 minút a k Macarellete ešte ďalších 15. Na druhej spomínanej vraj stojí za to sa potápať. My sme to bohužiaľ nezvládli kvôli pivku, ktoré sme si dali pred odchodom z Macarelly a tak sme sa namiesto toho otrtúlene váľali pod slnečníkom.

Ale áno. Určite si ich pozrite.

V skutočnosti sme si z letáčika propagujúceho všetky tieto výlety vybrali ešte jeden – destináciu Son Saura, ktorú síce spomeniem, ale skôr z opačného dôvodu. Namierte si to nejakým iným smerom, možno zvoľte napríklad Cala Blancu.

Na pláži Platja d’es Banyul je plno čiernych rias, ktoré sťažujú prístup do mora a ešte viac neidentifikovateľných bobúľ. Možno práve tým je to tu známe, ale faktom je, že dosť prekážajú, keď si chcete ľahnúť na piesok.

Tak, milí čitatelia, došli sme na záver článku a ako ste iste vycítili, Menorcu odporúčam všetkými desiatimi. A ak nie Menorcu, tak všetkými desiatimi odporúčam akúkoľvek šupácku dovolenku s priateľmi – ak budete mať príležitosť, chodťe do toho. Čakajú na vás nezabudnuteľné zážitky. Citátiky vložené pomedzi moje turistické informácie sú len malou ukážkou toho, ako báječne sme sa mali.

Pridaj komentár