love you goodbye

love you goodbye

Keď Louis prišiel do Harryho bytu na tretí deň čo sa spolu nerozprávali, niečo v jeho očiach Harryho prinútilo uvedomiť si, že v tomto nemôžu pokračovať.
Už mesiace spolu spávali, tajne sa stretávali poza chrbty ich rodín a priateľov, aj keď vedeli, že je to zakázané. Ich strach z odhalenia bol príliš veľký, taký veľký, že prerušil ich vzájomnú lásku.

A tak sa Louis na začiatku týždňa priznal, že napriek všetkému, čo mu Harry dáva – ako ho napĺňa; trpí, že ho to dusí, že takto nemôžu fungovať. A tak, aj keď obaja vedeli, že k sebe patria, Louis sa rozhodol, že to ukončí.

A keď teraz prišiel, Harry si myslel… keby len nebol oblečený tak dobre! Tmavé úzke nohavice a košeľa farby jeho očí, padnúca na milimetre presne, ktorej vrchné gombíky si pomaly rozopínal, ani len nezdvihol pohľad, čo Harryho privádzalo do vytrženia.
Ešte aj spôsob akým vošiel, bez pozdravu, odomykajúc si vlastnými kľúčmi. A keď sa naňho konečne pozrel, Harry vedel, jednoducho vedel, že mu neprišiel oznámiť zmenu jeho názoru.

Louis sa spýtavo pozrel na gauč, ktorý nedávno spoločne kúpili do Harryho spálne, a keď Harry, hryziac si do pery, prikývol; posadil sa. No on k nemu vykročil a niečo v jeho očiach Louisa prinútilo povedať: „Nevyspím sa s tebou len pre to, aby sme si potom mohli najvzájom zlomiť srdcia.“

Harryho reakcia bola nepredvídateľná. Spoza zubov sa mu vydralo zavrčanie, až znel ako divé zviera, potom Louisa prudko zodvihol a sotil na posteľ. Pevne mu zovrel ruky a vášnivo ho pobozkal, pricapeného na matrac. Priľahol ho a pritlačil sa k nemu bokmi, až kým na ňom nebol nalepený tak veľmi, že cítil, ako mu splašene búcha srdce. Strhol z neho tričko a keď Louis prekvapene vydýchol, prerývane zo seba dostal: „Ja… nechcem… aby… si… odišiel.“ A hneď po tých slovách jeho prudká reakcia zhasla tak rýchlo, ako vzbĺkla.

Šokovaný sám sebou sa od Louisa odtiahol.

No ten ho nenechal odísť. Počkal, kým sa mu neupokojí dych, a potom sa po ňom zľahka načiahol. Pretože vedel, že Harry mu nechcel ublížiť, bola to len jeho túžba, ktorú sám nezvládal. A tak ho jemne pohládzal po chrbte, po svaloch ktoré poznal naspamäť a díval sa ako skormútene sedí, obrátený od neho. Po pár nesmelých dotykoch sa otočil a pohľady sa im stretli. Dlho sa na seba pozerali a Harry začal znovu. Nekonečne pomaly a trpezlivo, postupujúc od bodu k bodu.

A Louis cítil ako ho svojimi dlhými prstami pohládza po tele, ako ho spoznáva, akoby to nerobil už tisíckrát pred tým. Ako na ňom hrá tak nešikovne, ako mu to šlo na piane. Louis zavrel oči a cítil Harryho. Ako vždy, vzrušenie sa mu rozprestrelo po tele, a bolo jedno, ktorého miesta sa Harry dotkol, lebo on ho cítil všade. A pamätal si a vedel, ako budú jeho dotyky pokračovať, až sa vystupňujú a všetko v Louisovom tele vybuchne a bude to trvať dlho.

Bola tma, no on vedel o všetkých miestach, ktorých by sa mal dotknúť – a predsa skúšal aj tie nové, tie, na ktoré sa ešte nedostal. Nie, nebolo to nič nemravné, dotýkal sa len miest, ktoré zvyčajne zakrývalo tričko.

Z očí mu padali slzy rovno na Louisove nahé telo. Zopár ich kvaplo na jeho brucho a Harry vedel, že to cíti. Zdvihol pohľad k jeho očiam a Louis ho uprene pozoroval. Zúfalo vzdyhol, načiahol sa po ňom a zúrivo si ho pritiahol si k sebe zátylkom jeho hlavy. Vášnivo mu vkĺzol jazykom do úst a Harrymu zrazu stekali do hrdla cudzie a predsa známe slzy. A tak vedel, že nie je jediný, kto plače.

Louis spomínal na minulosť, na prvý moment, keď ho videl ako mladý chlapec.  Harry stál na pódiu s vlasmi v drdole a on pre neho stratil hlavu. Za ním stál iný chalan, blondiak, ktorý hral na gitaru, a po Harryho pravom boku sedel za bubnami ďalší hnedovlasý tínedžer. Ale Louis mal oči len pre speváka. Zaľúbil sa doňho na prvý pohľad.

Stratil pre neho hlavu tak, ako kedysi pri pohľade na nízke dievčatá v sukniach. Ale on sa zaľúbil do muža. Do muža v sivom saku a modrých nohaviciach. Stále si pamätal tie lesklé čierne topánky s nízkym opätkom, na koncoch mierne zašpicatené. Jeho hlas mu znel v ušiach po všetky noci, v ktorých ho v snoch navštevoval.

A nakoniec sa to stalo skutočnosťou. Harry sa k nemu začal zakrádať po nociach. Už ani sám nevie ako sa od prvej nesmelej správe na Facebooku dostal k tomu, že ho pozval na stretnutie, a ako potom dovolil, aby to zašlo tak ďaleko. Napriek všetkému, bolo to najkrajšie obdobie, aké doteraz zažil.

Ale teraz to musí skončiť. Aj keď Louisova láska neochabla, ako zvykla pri takýchto chvíľkových poblázneniach. Aj keď sa nevedel nabažiť pocitu, že sa páči pomerne slávnej osobnosti. A toho, že ho Harry ľúbi. Napriek tomu, že len jeho dotyky boli Louisov životabudič. Napriek tomuto všetkému, napriek ďalším tisícim veciam a napriek tomu, že keď sa bozkávali, svet sa scvrkol do toho jediného momentu a na ničom inom nezáležalo, musel to ukončiť.

Bol tak rád, že aspoň jedna jeho platonická láska sa dočkala odozvy. Lenže večnosť, po ktorej túžil, mu už zase mala vykĺznuť z rúk.

V krajine, kde žili, bola ich láska mierne povedané nečistá, horšie skazená, nechutná a proti prírode.
A tak nakoniec nezáležalo na tom, ako veľmi sa ľúbili.

Nezáležalo na tom, že napriek ich mladosti spolu chceli stráviť celý život, že boli schopní obetovať sa jeden pre druhého. Nezáležalo na tom, že si boli súdení v budúcom živote. V tomto im to nebolo dopriate. Nebolo im dopriate viac ako pár momentov, kedy si ich ruky k sebe našli cestu, keď sa ich pery stretli a telá do seba zapadli. Ako pár rozhovorov, za ktoré si povedali viac, ako niektoré páry za celý život. Nie viac, len Harryho uvedomenie si na začiatku, aký vzácny chlapec Louis je, ako by oňho nechce prísť. Nie viac, ako keď sa ich oči stretli v dave a ich srdcia začali biť jedno pre druhé.

Nikdy si romanticky nevyznali lásku, aj keď o nej vedeli, no nebolo im dopriate počuť tú magickú vetu „Ľúbim ťa“. Pred druhými vždy museli predstierať priateľstvo a boli nútení uskromniť sa s prechádzkami po parkoch v dostatočnej vzdialenosti jeden od druhého, namiesto romantických večerí v reštauráciách. Tam nemohli,
lebo čašníci by ich neobslúžili. Nikdy im nebolo súdené oženiť sa alebo vychovať spolu deti.

Aby sa cítili normálne, museli by na dovolenky cestovať do zahraničia. Stále by museli trpieť odcudzujúcimi pohľadmi ľudí a ich dlane by sa nikdy nemohli dotknúť na verejnosti. Ich vzťah nemal budúcnosť. Napriek tomu, že ich láska bola ako galaxia, ktorá dáva zmysel ich životom, ako rastlina vďaka ktorej na Zemi vznikol domov.

Napriek tomu všetkému Louis ráno poslednýkrát objal spiaceho Harryho, muža, ktorého miloval, šepkajúc do ticha miestnosti slová, ktoré im obidvom lámali srdcia. A potom odišiel a už sa nevrátil. Už nikdy od tej noci, v ktorej Harrymu dovolil naposledy ho milovať.

https://www.wattpad.com/365244318-made-in-the-a-m-slovak-love-you-goodbye

Komentovať

Tvoj mail nebude zverejnený.